Som po pôrode druhého dieťaťa, zostal s nami týždeň doma, inak bývame oddelene. Máme za sebou súdy, a tak ďalej. Bol aj pri pôrode vraj aby mi bol oporou. Teraz nastupuje späť do práce s tým, že pracovať musí a chce mať aj svoj pokoj, fitko, hry, barák… je vyčerpaný. Vraj mi hovoril, že to bude ťažký.. snažil sa, vyzerali sme ako rodina, čo by to mohla zvládnuť. Bývame už dlho oddelene. Nechal ma sa starať samotnú o dieťa av tehotenstve mi tiež nepomáhal. Teraz som si myslela, že sa rozmyslel a bude nás chcieť späť..ale..nie je ani v rodnom liste, so slovami, že je to jedno či tam bude napísaný alebo nie a že sa teší na svoj pokoj..ku mne je teraz chladný, pretože som chcela vedieť na čom som, povedal, že zase tlačím a že sa nechce baviť..

snažila som sa mu ale vysvetliť, že takto to nejde, pretože akurát deťom motáme hlavu a že nechcem to mať tak, že sa stavia až keď sa mu to bude hodiť.. vraj mám zase len problém a robím nátlak, že chce voľný priebeh.. ten už beží od novembra a nič sa nezmenilo. Nakoniec mi povedal, že kde beriem peniaze na nájom, ..a že sa bojí, že on si nebude môcť splniť sny a mať tiež svoj pokoj, že mu to neumožním a že hovoril, že to bude s druhým ťažké a on nechce prísť o to svoje a u nás mu to nie je komfortné, že doma je doma…

U mňa má všetko, keď tu s nami je. Mám vraj prísť s nejakým návrhom a keď mu hovorím, že nechcem žiť oddelene a mať dva domovy, nechcem deťom motať hlavu, že raz tu otec je a potom zase nie je..staršie dieťa to zle nesie a teraz ešte zmeny, čo sa týka zarleni na druhé dieťa a ďalšia zmena, ze tu bol v kuse týždeň s nami..prvýkrát mal prvé dieťa po dobu, čo som bola v pôrodnici. Už sa v ničom nevyznám..on sam nevi, čo chce, len v čom si je isté je, že má prácu a chce svoj priestor a dorobiť si barak a svoj sen, ale má pocit, že ja mu to neumožním, lebo máme deti.